~HOME~

~ anime & manga
~ stories
~ pictures
~ sb & fanclubs
~ RECLAMS
---------------------------------------
 



 

Tears of love 2/5

9. února 2013 v 19:10 | Mizuki |  Tears of love
Tak ako som povedala (teda napísala xD)...tu máte pokračko tejto poviedky a ešte tu budete mať pokračko ANGEL.


--Nemocnica--

Došli sme so Sasukem do nemocnice. Rýchlo som zavolal sestričky, aby si ho zobrali. Z najhoršieho už bol vonku vďaka tomu dievčaťu. Ešte stále som ju mal na chrbte. Pozrel som sa na ňu jedným okom, aby som vedel či ešte stále spí, moje predpoklady boli správne. Tvrdo zaspala, musela byť riadne vyčerpaná. Položil som ju do kresla, ktoré bolo neďaleko mňa. Ja som si sadol do vedľajšieho kresla. Bol som unavený a moje oči bolo čoraz ťažšie a ťažšie. "Na.." prebudil ma Naruto, ktorý držal v ruke čaj. "Vďaka.." povedal som a Naruto si sadol. "Doktor povedal, že Sasuke tu bude 3 dni a potom ho pustia. Nemá nejaké závažné zranenia, ale Sakura ho zasiahla do tých najbolestivejších miest. Ale vďaka tomu dievčaťu je Sasukemu lepšie." Povedal Naruto a odpil si z čaju. "To je fakt...ináč zistil si ako sa volá?" opýtal sa ma a ja som sa na neho pozrel. "Nie, ešte som sa nespýtal..." povedal som a usŕkol som si z čaju. "Tak to sa jej asi spýtam ja, že? Teda až keď sa prebudí, myslím, že by nebolo vhodné ju teraz zobudiť." Povedal a ja som prikývol na náznak súhlasu...





***
Po nejakej chvíli nás sestrička pustila ku Sasukemu, pretože sa už zobudil a tak isto sa zobudilo aj to záhadné malé dievčatko. "Ahoj Sasuke, ako ti je?" opýtal som sa ho po chvíli ticha. "Uhm...už lepšie." Povedal chladne ale počul som v jeho hlase aj poďakovanie. "A kto je toto?" opýtal sa a pozrel sa za môj chrbát, kde sa ukrývalo to dievča. "Ah, ona? Zachránila ti tvoj drahocenný životík Sasu-chan..." povedal Naruto, ktorý sa snažil napodobiť hlas dievčat, ktoré sú závislé na Sasukem. "Debil..." sykol Sasuke a dievča sa zasmialo. "Takže ty si ma zachránila, hej? Tak ti veľmi ďakujem...ehm...ako že sa voláš?" opýtal sa Sasuke a dievča zamrkalo očami. "Číslo 11." Povedala a usmiala sa. "To je od teba pekné , že poznáš čísla, ale rád by som vedel tvoje meno." Povedal Sasuke a usmial sa. "Číslo 11, tak ma volajú." Povedala a znovu vykúzlila úsmev. "Takže nemáš žiadne normálne meno?" opýtal som sa a ona sa na mňa pozrela pýtavým pohľadom, čo asi značilo, že nemá normálne meno. "Tak ťa premenujeme a budeš mať normálne meno!" skríkol Naruto energeticky. "Budeš sa volať Ramen Uzumaki!" zase skríkol energeticky. "Ramen?" opýtala sa a natočila hlavu naľavo. A ja som Naruta buchol do hlavy. "Nemôžeš ju pomenovať po jedle! Idiot..." povedal som mu, zatiaľ čo sa držal bolestne za hlavu. "Radšej choď za sestričkami aby ti ošetrili tú ranu." Povedal som mu a hneď ako počul slovo "sestričky" tak vyštartoval zo Sasukeho izby. "Bože...to je idiot." Povzdychol si Sasuke a ja som súhlasne prikývol. "Takže ako sa bude volať?" opýtal som sa. Sasuke sa zamyslel a povedal po chvíli. "Aké meno sa ti páči?" opýtal sa jej. Ona sa zamyslela a povedala: "Misaki! Tak ma volala paní Sakura." skríkla nadšene. A ja som sa pousmial. Spomenul som si ako bola tak nadšená Sakura, keď bola malá. V jednej chvíli som bol šťastný a v tej druhej som pocítil smútok a vinu za to čo sa stalo, ale veď preto sme tu, aby sme dostali Sakuru späť. "Tak budeš teda Misaki. Teší ma Misaki, ja som Sasuke." Povedal a usmial sa. Jej sa tvár ešte viac rozžiarila a darovala nám jeden z tých detských úsmevov. "Ja som Kakashi, teší ma Misaki." Povedal som jej a usmial som sa cez moju masku. "Hmm...teší ma!" povedala energicky a tiež sa usmiala. "A ten idiot, čo tu bol pred chvíľou bol Naruto." Povedal nie veľmi veselo Sasuke. Veď by som sa mu nečudoval, chcel pomenovať Misaki po jedle, bože...Ten snáď nikdy nevyrastie....

--Sakura--

Nudím sa, Orochimaru je preč. Išiel niekde na misiu či čo a ja nemám čo robiť. Kabuto je zase zavretý v tej svojej úchyláckej izbe plnej vnútorností a zvierat, ktoré sú v skúmavkách, alebo v pohárikoch. No proste fuj... Mám silný žalúdok ale toto by bolo proste moc na každého, dokonca aj Orochimaru tam pre istotu nechodí. Ach...čo len budem robiť? Do Akatsuki za Itachim sa mi ísť nechce, je to príliš ďaleko. Áno správne do Akatsuki, pôvodne by som mala byť členkou Akatsuki, ale nejak ma to tam nudilo, takže som u Orochimara. V Akatsuki je príliš nudných ľudí, až na Itachiho a Hidana. Hidan sa stále reže a potom behá okolo celej skrýši ako retardovaný, takže sa vždy pozabávam.
*Guuu~/škvŕkanie v bruchu xD/* Ale najprv by som sa mala ísť najesť. Ale pochybujem že budeme mať dačo v chladničke...

Dočmochtala som sa chodbami do kuchyne a uvidela som Kabuta ako sa napchával niečim, čo nevyzeralo ako z našej planéty. Ale hlavne že mu chutí. Prejdem okolo Kabuta a dojdem ku chladničke, otvorím ju a Kabuto sa ozve. "Je prázdna, mala by si ísť nakúpiť ak nechceš umrieť hladom." Povedal posmešne. "A kde zmizol čerešňový džem?" opýtala som sa ho a on sa pozrel na to čo jedol. "Fuj...si nechutný. Ako môžeš skombinovať všetko sladké aj slané dokopy. Fuj..." povedala som zhnusene a on len kývol plecami a ďalej si vychutnával svoje jedlo. Radšej som išla von prevetrať hlavu, keďže ma chuť do jedla veľmi rýchlo prešla....

--Sasuke--
Už peknú chvíľu som čumel na biely strop ako blbec. Rozmýšľal som nad tým ako priviesť Sakuru naspäť do Konohy. Tá úloha sa mi zdala čoraz ťažšia a ťažšia. Sakura je ako divoká šelma ku ktorej sa nedá priblížiť. Je iná ako predtým...predtým čo odišla. Nechcem si to priznať, ale stále žijem v minulosti. Nechcem si priznať, že je teraz Sakura iná, že sa zmenila. Je to pre mňa ťažké, priznať si to v čo neverím. "Bože..." povzdychol som si a zakryl som si oči rukou. "Musím niečo vymyslieť..." povedal som nahlas. "Čo vymyslieť?" zrazu som započul tichý hlások. Odkryl som si unavené oči a uvidel som Misaki. Ja som sa usmial a povedal som. "Hmm...nič." ona sa v tvári nafúkla a zatriasla mnou. "Povedz!" zvýšila svoj hlások. Začala ma biť. "Hahaha! Prestaň, to šteklí!" začal som sa smiať. Jej úder sa rovnal pohladeniu po tvári. Nemala žiadnu silu. A mňa jej "bitie" dosť šteklilo. "Dobre, dobre! Vzdávam sa!" povedal som a ona prestala. "Takže...na čo nevieš prísť?"opýtala sa ma. "Povedz mi...keby si mala nejakého človeka, ktorého by si mala veľmi rada a on by sa odsťahoval a zmenil by sa. A ty by si ho chcela dostať späť domov, čo by si urobila?" opýtal som sa. Bol som si na 100% istý, že na to nebude vedieť odpovedať. "Hmm...tak sa pozrime. Keď je to pre mňa veľmi dôležitý človek...myslím, že by som sa zmenila najprv ja a tak by som sa dostala do jeho srdca a dokázala by som ho prehovoriť...myslím." povedala a usmiala sa. "No jasné!" skríkol som a ťukol som sa do hlavy. Potom som sa usmial na Misaki a pohladkal som ju po hlave. "Ďakujem." Povedal som a vystrelil som z postele ako šíp a utekal som za Kakashim. V tejto chvíli mi bolo jedno, že mám na sebe nemocničnú košeľu a že mi vidno skoro celý zadok. "Kakashi!" skríkol som a on sa otočil. "Bože môj! Sasuke! Daj si cez seba niečo! Vidno ti skoro celý zadok." Povedal zhrozene Kakashi, ale ja som jeho poznámku úspešne odignoroval a rýchlo som mu povedal o tom čo mi povedala Misaki....

***

"Takže tak...hmm...je to veľmi zaujímavé. Myslím že by sme to mohli skúsiť." Povedal Kakashi a pozrel sa na mňa. "Ale vieš, že musíš dávať veľký pozor aby to nezistili..." povedal a ja som prikývol. "Dobre..." povedal a ja som sa usmial. "Pozajtra začneme našu misiu. Budeš mi musieť dávať hlásenia..." povedal a ja som súhlasil. Potom sme si ešte vyjasnili pár vecí ohľadom misie a ja som išiel naspäť do nemocničnej izby. Len počkaj Sakura! Určite ťa zachránim z tej temnoty do ktorej sa ponáraš! Uvidíš!

--Sakura--

*-Pchuuu/kýchnutie xD/* utrela som si nos a Orochimaru sa ozval. "Dúfam, že nie si chorá?" opýtal sa, no skôr to bolo varovanie ako otázka. "Som v pohode, len ma niekto spomína..." povedala som mu. On sa na mňa podozrivo pozrel ale potom kývol ramenami. Orochimaru nenávidí baktérie, takže keď je niekto chorý, tak sa Oro vždy odsťahuje do iného sídla. Hovorí, že nie je nič horšie ako baktérie...ale hlavne že jeho pokoj je plný krvi a plesne a to mu nevadí. No čo už...chlapi. *Pchuuu* zase som si kýchla a to už Orochimaru mal v rukách kufre a stál pri dverách. "Fakt nie si chorá?" opýtal sa zhrozene. "NIE!" skríkla som a hodila som na neho vražedný pohľad. "Veď sa len pýtam..." povedal a sadol si na gauč. Ja som išla naspäť do svojej izby a tam som si ľahla na posteľ. Mám fakt zvláštny pocit, že sa niečo stane....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 saske8310 saske8310 | E-mail | 9. února 2013 v 20:37 | Reagovat

super diel rychlo pokračko.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama