~HOME~

~ anime & manga
~ stories
~ pictures
~ sb & fanclubs
~ RECLAMS
---------------------------------------
 



 

ANGEL 13

2. února 2013 v 2:25 | Mizuki |  ANGEL
Takže...tu máte pokračko na ANGEL :) ináč čo hovoríte na nový layout? :D mne sa celkom páči...aj keď je narýchlo spráskaný :D ináč ešte dnes by som pridala nejaké tie pokračka :) ale musím tu mať nejaké tie komentíky :D :D takže pekné čítanie :) je to kratšie, lebo som nemala nápady takže som to radšej nepísala dlhé...viete...aby som nenapísala nejakú blbosť :D :D takže pekné čítanie :)




Celú cestu som bola totálne naštvaná. A myslím, že Reina mala zo mňa brutálne veľký strach, čo sa podpísalo na jej rýchlosti šoférovania. Išla asi iba 30tkou. "Ehm...Reina? Mohla by si pridať plyn?" opýtala som sa jej už trochu kľudnejšie. "O-oh! Dobre! Ahaha-!" povedala a začala sa trošku trapne smiať. Po chvíli som zase zapla rádio, ale prepla so na stanicu, kde určite nebude nič o tom idiotovi. A to som ho začala mať trošku rada. No čo už....život je krutý.
~


Po chvíľke sme došli domov. Vystúpila som z auta a z kufra som si vytiahla moju tašku. Prišla som ku dverám a vytiahla som si z vrecka kľúče. Odomkla som vchod a vošla som dnu. Vyzula som sa a povedala som: "Domov, sladký domov..." Reina sa zasmiala a tiež sa vyzula. "Kávu?" opýtala som sa a pozrela som sa na Reinu, ktorá sa momentálne vyzúvala. "Nie, ale ďakujem." Ja som pokrčila plecami a išla som sa vybaliť do izby. Reina sa zatiaľ sadla do obývačky a tam čakala. Vyšla som po schodoch a zabočila som doľava. Hneď ako som vošla do izby, bola som nejakým zázrakom na zemi. A nie, nebolo to tým, že by som odpadla alebo podobne. Momentálne som mala nad sebou 4 príšerky, ktoré spolu vážili okolo...nechce sa mi to počítať takže sa radšej vrátime k príbehu. "Argh!" vzdychla som bolestne. "Sakiii~!" skríkli 4 hlasne všetci moji parťáci. "Okamžite zo mňa dole!" skríkla som sa začala som sa vrtieť. Po mojom skríknutí sa všetci postavili a keby som skríkla ešte silnejšie, tak by sa určite postavili do pozoru. Každému jednému som darovala veľkú ránu po hlave. "Viete čo to je mať 4 ľudí nad sebou?!" opýtala som sa ich vyčítavo a pozrela som sa na nich vražedným pohľadom. "Pred chvíľou som sa vrátila z nemocnice a vy ma chcete do nej poslať zase?!" skríkla som na nich a oni sa so studom pozerali na zem. "Bože....ste ako malé deti..." povzdychla som si a pozrela som sa na nich znovu. " Viem že ste ma chceli privítať a redšej sa ani nepýtam ako ste sa dostali dnu takže....skupinové objatie?" opýtala som sa a usmiala som sa na nich. Deidara sa na mňa usmial a všetci radostne prikývli. Všetci si sa poobjímali a potom sme sa pustili. "Chýbala si nám..." povedal Itachi. "Mohli ste ma aspoň navštíviť..." povedala som im vyčítavo. "My sme chceli, ale vždy keď sme ťa išli navštíviť, tak nás obkľúčili davy fanyniek a my sme sa nemohli ku tebe dostať." Povedal Tobi. "Ahaa..." povedala som a ešte som dodala: "Dúfam, že viete, že máme novú manažérku. Náš starík sa vraj niekde odsťahoval a tak..." povedala som im a všetci sa potmehúdsky usmiali. "No jasné, že sme o nej vedeli, už sme ju aj videli. Je to fakt kosť." Povedal Kisame. "Už si na nej robíš zálusk?" opýtal sa Deidara a Kisame prikývol. "Tak to máš smolu, pretože táto roštenka je MOJA." Povedal Itachi naraz s Deidarom. "Čože?! Ja som ju videl prvý!" povedali naraz Deidei s Itachim. "Nie ja!" skríkli zase tí dvaja a začali sa hádať. Ja s ostatnými som sa začala smiať. "P-prepáčte..." ozvalo sa od dverí. Všetci sme sa otočili, teda až na Deidaru a Itachiho, tí mali inú prácu. "Ah Reina!" povedala som veselo. "Prepáč, že si musela čakať." Povedala som a Itachi s Deidarom sa pozreli na Reinu a prestali sa biť. Obidvaja sa totiž prilepili na Reinu a začali s ňou flirtovať a občas tí dvaja na seba hodili nejakú tú poznámku. A ja s Kisamem a Tobim sme sa váľali od smiechu na zemi.....

~
"Ah...konečne kľud." Povedala som keď všetci odišli. Odpila som si z ľadového čaju. Potom som si sadla na sedačku a zo stola som zobrala zápisník a ceruzku. Nejak ma pochytila múza a ruka začala písať slová...



Keď som dopísala, odložila som veci a išla som sa prezliecť do pyžama. Potom som si išla ľahnúť. Musím sa predsa pripraviť na školu. To bude zase niečo...bože...len dúfam že sa zase niečo nezvrtne ako minule...

~ŠKOLA~

*Beeep-beeep* začala som sa zobúdzať na otravné zvonenie budíka, ktorý mi oznamoval, že je najvyšší čas ísť do školy. Ale ja som na to nejak kašľala a hodila so bodík do rohu, kde sa aj rozbil. Musím si potom zapamätať že si musím kúpiť budík....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katsumi Katana is dead Katsumi Katana is dead | Web | 2. února 2013 v 3:16 | Reagovat

možná si přečtu i ty části předtím :))

2 saske8310 saske8310 | E-mail | 2. února 2013 v 22:06 | Reagovat

pekne rychlo pokračko.

3 michy michy | 3. února 2013 v 17:33 | Reagovat

konečne pokračkáá neviem sa dpočkať :ň a totot bolo dobré dá sa ale vieš po dlhej dobe to bolo dobre :ň

4 michy michy | 3. února 2013 v 18:40 | Reagovat

a ozaj mne sa ten dizajn veľmi páči :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama