~HOME~

~ anime & manga
~ stories
~ pictures
~ sb & fanclubs
~ RECLAMS
---------------------------------------
 



 

ANGEL 12

24. prosince 2012 v 16:26 | Mizuki |  ANGEL
Tak..konečne ste sa dožili pokračka :D ospravedlňujem sa že to trvalo tak dlho, ale už som písala že bola škola a tak :) Tak...pekné čítanie :D



A ak si už nepamätáte čo sa stalo v minulom diely...tu máte posledné vety z predchádzajúcej časti :)

Po chvíli sme sa zase vrátili do nemocnice a tam sme sa aj rozlúčili. "Tak vďaka za dnešok." Povedala som mu a objala som ho. "V pohode." Povedal a usmial sa. "Ahoj." Rozlúčila som sa s ním a vošla som do izby. "Ahoj..." ozvalo sa z rohu. "Ah...Sasuke. Už je pozde mal by si ísť domov...počkať! Sasuke?!" skríkla som.

"Čo tu robíš? Už je dávno po návštevných hodinách." Povedala som mu šepotom. "Eh...? To ma nechceš vidieť?" opýtal sa a nahodil smutný kukuč. "Nie...nechcem." povedala som mu chladne a zo skrine som vytiahla staré tričko a nejaké tie kraťasy, to tvorilo moje pyžamo. "Chcel som sa ťa spýtať..." začal a ja som sa na neho znudene pozrela. A on pokračoval. "...kedy začneme písať tú pieseň?" opýtal sa a ja som sa na neho prekvapene pozrela. "Pieseň?" opýtala som sa ho. Totálne som nevedela o čom točí. "Nehovor mi...že si zabudla..." povedal trochu skleslo. Potom mi doplo. "Ahá! Pieseň! No jasné. Skoro som zabudla." Prišla som ku skrini a vybrala som si z nej tašku. Z nej som vyhrabala zošit, kde som si začala písať rôzne piesne. Nalistovala som stranu kde som začala písať text ku tej piesni. Pozrela som sa na Sasukeho a podala som mu zošit. On sa na mňa pozrel a ja som sa otočila. Ešte stále som sa cítila divne, pretože som ho videla ako sa bozkával s iným dievčaťom. Keď som to uvidela, myslela som si, že moje srdce sa zastaví. Nevedela som čo robiť, mala som zmiešané pocity a bola som kúsok...sklamaná? Nie, len ma to prekvapilo. "Hmm..." ozvalo sa zo Sasukeho strany. "Čo je? Ak sa ti to nepáči tak to nečítaj..." povedala som mu a otočila som sa na neho. "Nie že by sa mi to nepáčilo, ale....je to zvláštne." Povedal a usmial sa. Počkať, on sa usmial? Bola som úplne zaskočená, moje srdce poskočilo. Cítila som ako som sa začala červenať. Rýchlo som schmatla zošit a hodila som ho do tašky. "Každopádne, tento text nepôjde ku tej pesničke..." povedala som mu a otočila som sa tak, aby mi nehľadel do tváre. Červenala som sa a nechcela som aby to videl. "Heee...?!" vyšlo z neho a otočil ma ku nemu. "Prečo?" opýtal sa a nahodil psí kukuč. Ja som sa na neho pozrela a povedala som. "L-lebo..." začala som koktať. "Ale mne sa páči..." povedal a pozrel sa na mňa. Ja som sa mu pozrela do očí a začala som sa strácať. Mala som pocit, že už nikdy nevyjdem z tých tajomných očí. Topila som sa v nich a prestávala som dýchať, no moje srdce mi chcelo preraziť hruď. Sasuke sa ku mne začal približovať a ja som ho chcela od seba odtiahnuť. No moje telo ma neposlúchalo. "Nie...nie..." povedala som potichu. Ale Sasuke ma nepočul. "Sakura...ja..." začal a už bol odo mňa len pár milimetrov. Už sa naťahoval po moje pery a ja som silno zavrela oči. Ale nič sa nestalo. O malú chvíľku som započula zabuchnutie dverí. Otvorila som opatrne jedno oko a o chvíľku to druhé. Poobzerala som sa po izbe, ale Sasuke nikde nebol. Musel zdrhnúť a mne sa odľahlo. Chytila som sa za srdce, stále som cítila ako mi bilo srdce ako o život. Sadla som si na posteľ, bola som úplne zarazená. Čo to so mnou je? Cítim sa zvláštne... Po chvíli uvažovania a hypnotizovania steny, som si išla ľahnúť.
--Ráno--

Na tvári ma šteklili slnečné lúče. Pomrvila som sa v posteli a otočila som sa na druhý bok. Zrazu som započula jemný vrzgot dverí. "Bože...ona stále spí..." ozval sa ženský hlas. Otvorila som jedno oko a poobzerala som sa po izbe. Uvidela som staršiu ženu, ktorá bola slušne oblečená. Otvorila som potom druhé oko a posadila som sa. "Ah! Už si hore..." povedala a zasmiala sa. Jej hlas bol jemný a nežný. "Kto ste?" opýtala som sa jej ešte stále ospalo a zívla som si. "Som Reina, tvoja nová agentka. Ale len dočasná..." povedala a ja som prikývla hlavou na súhlas. Bola som ešte stále rozospatá, takže som veľmi nepočúvala čo hovorila. "Odveziem ťa domov, takže sa daj dokopy a ja n teba počkám vonku." Povedala a usmiala sa. "Uhm...dobre." povedala som a ona odišla z izby. Ešte raz som si zívla a potom som sa nejak dostala z postele. Doplazila som sa do kúpeľne, kde som spravila zo seba človeka. Potom som sa ešte namaľovala a prišla som ku skrini, z ktorej som vyhadzovala všetky veci. Našla som si nejaké nositeľné oblečenie, ktoré som si potom neskôr obliekla. Ale najprv som sa musela pobaliť. Rýchlo som nahádzala veci do tašky a snažila som sa ju nejak zavrieť. Bol to ťažký boj ale ja som zvíťazila nad taškou. "Uff...konečne.." vzdychla som a išla som sa prezliecť. Potom vstala a zobrala som si svoju mega ťažkú tašku. Poviem vám...keď som ju zdvihla tak ma až ohlo. Prišla som ku dverám a zhasla som svetlo. Potom som zatvorila dvere a išla som povedať sestričkám, že už odchádzam. Tie sa so mnou rozlúčili a odprevadili ma pred nemocnicu. Tam ma už čakala Reina a za ňou stálo aj auto, ktoré nás malo odviesť ku mne domov. Prišla som ku Reine a pozrela som sa na ňu. "Môžeme ísť?" opýtala sa Reina a ja som prikývla. Rýchlo som nasadla do auta a svoje veci som položila vedľa seba. Reina naštartovala auto a už sme boli na ceste ku mne domov. "Nemám zapnúť hudbu?" opýtala sa Reina a ja som jej povedala: "Keď chcete..." ona sa zasmiala a stisla tlačítko a v tej chvíli sa po celom aute rozniesla hudba. "Ináč...bola by som šťastnejšia, keby si mi tikala." Povedala a ja som len prikývla. Potom som sa pozrela von oknom a započúvala som sa do pesničky, ktorá hrala v rádiu. Strašne sa mi páčila, bola taká tajuplná. Raz spevák spieval veselo a potom spieval tak tajuplne. Všetko sa to tak striedalo. A keď pesnička skončila ozvalo sa: "Tak, toto je nová pieseň od Sasukeho Uchihu, ktorý vedie na prvých priečkach v našej top 22. Tento spevák, ktorý začal len nedávno, dokonca predbehol aj našú skvelú a krásnu Sakuru Shinonome-" vtedy som už prestala počúvať a myslela som, že rozbijem auto od toho hnevu. "Prosíím?! Ako môže by ten idiot lepší ako ja?!" skríkla som na celé auto. To mu nedarujem...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 michy-chan michy-chan | 24. prosince 2012 v 17:25 | Reagovat

koniec bol najlepší a inak šťastné a veselé vánoce

2 Via Via | 2. ledna 2013 v 2:14 | Reagovat

Supeeer..len tak daleeej :)

3 saske8310 saske8310 | E-mail | 16. ledna 2013 v 10:34 | Reagovat

krasa ja chcem pokračko.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama