~HOME~

~ anime & manga
~ stories
~ pictures
~ sb & fanclubs
~ RECLAMS
---------------------------------------
 



 

Tears of love 1/5

7. listopadu 2012 v 1:05 | Mizuki |  Tears of love
Takže :D rozhodla som sa že tu dám novú jednorázovku :D keďže je omnoho dlhšia ako som predpokládala tak som ju rozdelila na časti :D a toto bude prvá časť :D takže pekné čítanie :D dúfam že sa vám to bude páčiť :D a ak tam je nejaká chyba tak sa dopredu ospravedlňujem :D



Sedím na mojej posteli a sledujem spln mesiaca. Je taký nádherný, mesačné svetlo mi ožarovalo moje tyrkysové oči, presne ako v ten deň....

FLASHBACK

"Sakura!" skríkol po mne môj člen týmu. Ja som zastala. "Neodchádzaj!" skríkol udychčane. Ja som sa na neho otočila a usmiala som sa. "Prepáč Sasuke, ale myslím že takto to bude lepšie. Už ťa nebudem otravovať." Povedala som a on sa zarazil. "Viem, že budeš silný a keď nastane ten správny deň, tak ma príď zachrániť. Zachráň ma a odnes ma preč od tej temnoty, ale to sa stane až vtedy, keď budeš dostatočne silný. A ja si na ten okamžik počkám. Budem trpezlivo čakať a čakať." Povedala som a usmiala som sa. "Zober ma zo sebou!" povedal. "Ak ma zoberieš zo sebou, tak budem silný. Viem to!" povedal a ja som zakrútila hlavou. "Tvojim osudom je zosilnieť tu." Povedala som mu a otočila som sa. Chcela som pokračovať v mojej úlohe. Ale v tej chvíli mi Sasuke povedal niečo čo ma donútilo posledný krát plakať. Boli to dve slová. "Milujem ťa!" povedal. V tej chvíli mi po tvári stekali slzy, slzy z lásky. Otočila som sa a povedala som mu. "Ďakujem..." boli to posledné slová, ktoré počul môjho starého ja. Potom som na neho použila genjustu a odišla som. Vedela som, že im to ublíži, ale takže som vedela, že vďaka tomu budú silnejší obaja, Sasuke aj Naruto.
Prišla som na lúku kde už čakali Orochimarovi ľudia. "Meškáš." Povedal jeden z nich. "Musela som ešte niečo vybaviť." Povedala som im. "Ideme?" opýtala som sa a ostatní prikývli. Ešte raz som sa pozrela na Konohu a povedala som. "Teraz začína nová kapitola tohto života." Potom som sa otočila a vyrazila som na cestu. Na cestu do temnoty....

END OF FLASHBACK

Zrazu niekto zaklopal na dvere. "Ďalej" povedala som. "Hime-sama, pán Orochimaru vám odkazuje, že máte ísť do tréningovej sály." Povedal jeden z Orochimrových sluhov. "Okej." Povedala som a postavila som sa z postele. Sloha medzitým odišiel a ja som sa obliekla do športového oblečenia. Bolo to vlastne iba voľné tričko a kraťasy. Potom som vyšla z mojej izby a išla som do haly.
"Volal si ma?" opýtala som sa ho keď som prišla. "Nadišiel tvoj čas Sakura" povedal a otočil sa. Vedela som čo to znamená. Od dneska sa všetko zmení. "Viem..." povedala som mu. "Tak..." povedal a začal sa ku mne približovať. Ja som sa ani nepohla, pretože som vedela, že sa nemusím ničoho báť. Bola som si plne vedomá toho, čo ide teraz Orochimaru urobiť. Ide ma zmeniť, ide ma urobiť silnejšiu. Ide mi dať prekliatu pečať. Už bol pri mne úplne, keď v tom. "Orochimaru-sama....vonku sú 3 ninjovia a tvrdia, že sú Sakury-hime priatelia. Myslí že sa voljú Sasuke Uchiha, Naruto Uzumaki a Kakashi Hatake." Povedala Karin. Karin je tiež Orochimarova služoníčka alebo ako to povedať. Nemali sme sa veľmi v láske. "Takže máme návštevu? Heh. Sakura, buď slušná a choď ich pekne privítať." Povedal Orochimaru a na tvári sa mu zjavil diabolský úškrn. Ja som sa usmiala a išla som pred Orochimarovu skrýšu.

--Naruto--

Konečne sme našli Orochimarovu skrýš. Konečne privedieme Sakuru-chan späť do Konohy. Som si tým istý! "Ale, ale....vidím, že ste ma prišli navštíviť. Aké milé. Ale tentoraz sa asi nevrátite domov." Ozval sa chladný ženský hlas. Pozreli sme sa hore na strom. Stála tam ona. Jej rúžové vlasy je viali vo vetre a jej zelené oči sa iskrili. Bola nádherná. "Sakura-chan..." skríkol som. "Sakura..." započul som Sasukeho. Pozrel som sa na neho. Bol totálne mimo. Bolo vidno že ju stále miluje ale je to iné ako keď sme boli deti, teraz je jeho láska k nej ešte viac silnejšia. "Pamätáte si moje meno? To je skvelé. Pretože ja si tie vaše pamätám tiež...Naruto, Sasuke a...kde je váš Kakashi?" opýtala sa nás. Vysmievala sa nám do tváre. "Za tebou." Ozval sa Kakashi-sensei ktorý stál za ňou a v ruke držal kunai. "Len teraz sme sa stretli a ty už chceš bojovať? Fajn. Ale nie tu. Nechcem si zničiť dom." Povedala a zasmiala sa. "Hej Sasuke, spamätaj sa!" skríkol som po ňom, keď som uvidel že je mimo. Hneď sa zobudil. "Ale, ale Sasánek nám nie je v poriadku? Nezranil si sa náhodou?" ďalej si Sakura robila srandu. Vždy to bolí, keď ju takto vidím. Je totálne pobláznená temnotou. "Tak čo?" opýtala sa zrazu. "Prišli ste na návštevu, alebo pre niečo iné?" zase sa spýtala, pohrávala si s nami. "Môžeš už stíchnuť?!" skríkol po nej Sasuke, ktorý mal v očiach sharingan. "Ale, ale, takže si sa nám konečne zobudil?" povedala a zasmiala sa. Pozrel som sa na Sasukeho, ktorý už mal toho viac než dosť. Postavil sa do bojového postoja a ja som ho len napodobil. Potom si vybral katanu a ja som si vybral kunai. Nechcel som Sakuru nijak vážne zraniť, ale Sasuke to bral vážne. Rozbehol sa a už sa pustil so Sakurou do boja. Ja som sa chcel pridať, ale Sasuke ma vždy zastavil. "Je to môj boj! Neopováž sa mi pomáhať!" skríkol a ja som ostal na mieste stáť. Kakashi mi dal ruku na rameno a povedal: "Nechajme ho. My ešte máme nejakú prácu." Povedal a ja som prikývol. Potom sme sa rozbehli do skrýše.
--Sakura--

Nenávidím ich. Zničili mi život. Keby som neodišla z tej prašivej Konohy, tak by som bola úplne slabá. "Tak čo?" opýtala som sa Sasukeho a on sa na mňa pozrel. "Máš dosť?" znovu som sa opýtala a uškrnula. On sa zamračil a hodil po mne kunai s výbušným lístkom. Ja som sa uhla a kunai preletel okolo mňa. "Vráť sa domov." Povedal Sasuke a urobil psie oči. "Veď som ti niečo kedysi povedala, nie?" povedala som mu a zasmiala som sa. "Prečo sa proste nevrátiš?!" skríkol po mne a zaútočil katanou. "Pretože tam nemám čo robiť." Povedala som mu a sekla som ho mojou katanou. On sykol bolesťou, ale potom ma porezal na ruke. Ja som sa pozrela na ranu a oblízala som ju, rana bola v tej chvíli preč. Potom som sa na neho pozrela a opýtala som sa ho. "Nechceš aj ty vyliečiť?" opýtala som sa ho zvodne. On sa začal červenať. Viem, že som mala bojovať, ale skúste si neurobiť srandu, keď je to v tej chvíli možné. "N-nie." Zakoktal a ja som sa zasmiala. "To je škoda." Povedala som a uškrnula. "U-už buď ticho!" skríkol a rozbehol sa po mne. Ja som sa uškrnula. *Mám ťa!* pomyslela som si. Napriahla som ruku, v ktorej som držala katanu a už len som sekla. Sasukeho krv ma obliala a jeho oči ma prepaľovali. Spadol na zem a ja som mu pritlačila nohu na ranu. Potom som sa k nemu zohla a povedala som mu: "Pre mňa nie si súper ani konkurencia." Potom som mu ešte silnejšie pritlačila ranu a on od bolesti skríkol. "Heh..." zasmiala som a potom som ho odkopla. *PUF* zrazu sa ozvalo za mnou. Zhrozene som sa pozrela za seba, ale to som nemala robiť. "Sakr-" nedopovedala som a už som mala jednu poriadne hlbokú ranu od Sasukeho katany. Uškrnula som sa na neho a potom som chytila tú katanu do ruky. "Už nie si decko, to si dokázal, ale-" chytila som katanu silnejšie a ona sa mi roztrieštila v ruke, síce to trochu bolelo, ale mne to bolo jedno. "-si stále pošetilý." Povedala som mu a uškrnula som sa. On sa na mňa pozrel a rýchlo odo mňa odskočil. Ja som sa premiestnila za neho a bodla som mu kunai hlboko do brucha, ale nie tak aby hneď zomrel. Chcela som si ho ešte nechať pre boj. Pretože to bude on kto zosíli a zachráni ma zo spárov temnoty ako som mu to raz povedala.
"Už máš dosť, alebo chceš zomrieť?" zašepkala som mu do ucha. On sa na mňa nenávistne pozrel a povedal. "Nikdy..." ja som sa zasmiala a prešla som ku nemu spredu. Pozrela som sa mu do tváre a položila som ruku na jeho líce. "Chudáčik Sasuke, nechcený, nemilovaný a stále pošetilý chlapec." Povedala som ľútostne, samozrejme ironicky a pokračovala som. "Ale stále zamilovaný do dievčaťa, ktoré je teraz oproti tebe a chce ťa zabiť." Povedala som a posmešne som sa pousmiala. "Aká irónia..." pokračovala som a otočila som sa na neho chrbtom. Zafúkal silný vietor, ktorý nadvihol moje dlhé rúžové vlasy. "Zbohom Sasuke..." povedala som mu a znovu som mu prebodla brucho a on stratil vedomie. "Zase sa uvidíme....keď zosilnieš..." povedala som a zmizla som. Orochimaru už musel ujsť do ďalšieho úkrytu. Myslím že za ním pôjdem neskôr...
--Kakashi--
Blúdili sme v Orochimarovom úkryte a on už musel dávno ujsť. Sakra! "Kakashi-sensei?" opýtal sa ma Naruto a ja som sa n neho pozrel a usmial som sa. "Nesmieme to vzať...tu už nikoho nenájdeme...Orochimaru už musel dávno ujsť a Sakurinu chakru už necítim. Musela ísť za nim. Teraz musíme nájsť Sasukeho, určite bude ťažko zranený." Povedal som a Naruto prikývol. Zrazu som započul štrngot reťazov. Rýchlo som sa postavil do bojovej pozície. "Naruto!" upozornil som ho a on prikývol. "Vylez...vieme že sa tam skrývaš!" skríkol som. A za rohom sa ukázala tvár malého dievčatka. Bola vystrašená, ale ja som bol stále v bojovej pozícii. Mohla byť nepriateľ, takže sme boli radšej v pozore. "K-kto ste?" opýtala sa vystrašene a skryla sa za roh. "Neboj sa, neublížime ti ak ani ty nám." Povedal Naruto, ktorý už bol v normálne polohe. Dievča vykuklo z rohu a pozrelo sa na mňa. Ja som bol stále v bojovej pozícii, ale potom som sa napriamil a pozorne som sa pozrel na to dievča. "Neublížime ti." Povedal som jej a usmial som sa. Ona sa odvážila a ukázala sa nám. Bol som prekvapený tým, ako vyzerala. Mala dlhé havranie vlasy a veľké tyrkysové oči. Vyzerala ako bábika. Naruto prišiel ku nej usmial sa. "Ako sa voláš?" opýtal sa Naruto. Ona sa na neho pozrela a povedala. "Ja nemám meno." Potom sa na mňa Naruto pozrel a ja som prišiel k nemu. Pozrel som sa na to dievča a povedal som. "Nechať ťa tu, by bola pre teba čistá smrť. Môžeš ísť s nami ak chceš." Povedal som a usmial som sa. Dievča sa na mňa pozrelo a žiarivo sa usmialo a prikývlo. Naruto sa tiež usmial a povedal. "Teraz musíme nájsť Sasukeho." Ja som prikývol a potom som podal ruku tomu dievčaťu. Ona sa ma chytila a ja som ju zobral na chrbát. "Cítim jeho charku, ale je slabá." Povedal som a zrýchlili sme. O pár minút sme uvideli čistinku, ktorá bola zasiata kunaimi a shurikenmi a zašpinená krvou. Pozrel som sa doľava a uvidel som Sasukeho, ktorý ležal na zemi. Bol celý od krvi. "Sasuke!" skríkol Naruto a pribehol k nemu. Stále dýchal, ale bol v bezvedomí. "Sakra! To je zlé...musíme ho rýchlo doviesť do nemocnice." Povedal Naruto. "Najbližšia nemocnica je vo Vodnej." Povedal som a pozrel som sa na oblohu. Uvidel som sokola, ktorý krúžil na oblohe. Niečo sa mi na ňom nezdalo, určite to je Orochimarov sokol. "Naruto myslím, že by sme už mali ísť." Povedal som a on prkývol. "Počkať!" skríklo to dievča. Potom zišlo zo mňa a prišlo tu Sasukemu. Čuplo si a nastavilo ruku nad jeho ranu. Zrazu začala niečo hovoriť a okolo ruky sa objavila zelená žiara. "Medik?" opýtal sa Naruto. Ona sa stále sústredila na tú ranu. Určite to bolo náročné pre ňu, v jej veku. Myslím že mohla mať osem alebo deväť rokov. Po pár minútach tá zelená žiara zmizla a ona sa na nás pozrela. "Teraz sú jeho rany zacelené. Ale je stále v bezvedomí." Povedala a usmiala sa. "Ďakujem ti." Povedal som a pohladil som ju po vlasoch. Ona sa usmiala ešte viac a povedala. "Už som zvyknutá na to že hojím rany. Je to moja práca." Povedala a Naruto sa spýtal. "Liečila si aj Sakuru-chan?" pozrel sa na ňu a čakal na odpoveď. Bola dosť prekvapená. "Sakura-chan?" opýtala sa. "Dievča s rúžovými vlasmi a tyrkysovými očami." Povedal som a ona sa na mňa pozrela a zamyslela sa. "Hmm...ano, tú som tiež liečila. Ale nikdy mi nepovedala svoje meno, len prišla bez slova a ja som ju začala liečiť. Stále mala veľmi vážne rany. Ale ona nikdy nevyzerala že by ju to nejak bolelo.." zamyslela sa a potom znovu pokračovala. "Len raz ju musel doniesť pán Kabuto, pretože skoro umrela. Mala veľmi hlbokú ranu, ktorá sa tiahla po celom chrbte...po tej rane jej tam zostala jazva." Keď dopovedala vyzerala veľmi smutne. "Nevieš ako sa jej to mohla stať?" opýtal sa Naruto. Ona pokrútila hlavou na náznak nesúhlasu. Naruto sa smutne pozrel na oblohu a chystal sa zdvihnúť Sasukeho. "Bože... on je ťažký, koľko preboha váži?" opýtal sa Naruto a zrazu sa ozvalo. "Buď ticho, ty vážiš omnoho viac ty ramenový žrút." Otočil som sa na Naruta a uvidel som ako Sasuke otvára oči. "Sasuke, už ti je lepšie?" opýtal som sa a on prikývol. "Hej...ale stále to nie je tip top." Vedel som že to čo hovoril nebola pravda, aj slepý by poznal že má strašné bolesti.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama