~HOME~

~ anime & manga
~ stories
~ pictures
~ sb & fanclubs
~ RECLAMS
---------------------------------------
 



 

ANGEL1

16. března 2012 v 22:38 | mizuki2554328 |  ANGEL
Takže tu je tá sľubovaná 1. časť :)dúfam že sa vám bude páčiť. Napísala som ju trohu kratšiu. No čo už...múza je na dovolenke :DD a prosím budem veľmi rada ak mi napíšete aj nejaký ten komentík :) či už pochvalu alebo kritiku.. ďakujem :) a pekné čítanie :)
"ANGEL-ANGEL-ANGEL !!!" vrieskali naši fanúšikovia. My sme stáli v zákulisí a pripravovali sme sa na naše vystúpenie. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na svojich spoluhráčov. Kývli na mňa a to bolo pre mňa znamenie že je už čas. Zrazu sa vypli svetla a všetci stíchli. My sme sa zatiaľ rýchlo presunuli na pódium. Zrazu zasvietil jeden reflektor. A osvietilo to jednu osobu. Krásnu, ružovlasú speváčku, ktorá mala tyrkysové oči. Tá speváčka bola malá ale vyžarovala z nej veľká rozhodnosť a vášeň. A tou speváčkou som bola ja. Zrazu začali všetci vrieskať. Ale to nebolo všetko, potom svetlá osvietili mojich spoluhráčov a tým sa všetko začalo. Deidara zahral prvú notu a ja som začala spievať. Každou odohratou notou, každým nádychom a vreskotom fanúšikov sa mi plní môj sen. Volám sa Haruno Sakura ale viac používam moje falošné meno a to je Shinonome Sakura a som speváčkou skupiny ANGEL. Keď som dospievala poslednú vetu. Tak sa svetla zhasli a všetci začali ešte viac vrieskať chcela už asi 5ty prídavok. Ale na dnes to už stačí. Išli sme do našej šatne. "Aaaah....bože, dnes ešte budeme mať autogramiádu." sťažoval sa Zetsu. "Ale potom pôjdeme do kúpeľov a tam budeme oddychovať koľko budeme chcieť." povedal Kisame. "Áno kúpele...konečne pôjdem do sauny si oddýchnuť. Žiadny otravný fanúšik ktorý chce autogram alebo odfotiť." zasnívala som sa. Zatiaľ čo som snívala tak sme boli v aute na ceste do budovy kde bude autogramiáda. Z "tranzu" som sa "prebudila" hneď ako mi Deidei začal mávať rukou pred ksichtom. "Halóó...počúvaš ma ???" spýtal sa ma. "H-hej...o čom si to rozprával ??" spýtala som sa ho. "Že zajtra by mal prísť do tej školy kam chodíš ty Itachiho brat." Povedal. "Aha...a čo ja mám s tým?" spýtala som sa. A pozrela som sa na Itachiho. "No myslel som-" skočila som mu do reči. "Tak si zle myslel." Odsekla som chladne. "Ah...Sakura, viem že máš dosť práce s tým aby si zakryla svoju identitu...ale Sasuke ti nebude robiť starosti. Len mu ukážeš školu a to je všetko. On sa cíti neistý keď je niekde kde to nepozná." Povedal a urobil psie oči. Ja som sa na neho pozrela. Vzdychla som sa a prikývla. "Ale iba mu ukážem školu." Povedala som rázne. On len prikývol a letmo sa usmial. Potom sme celú cestu boli všetci ticho. Len Deidei si tam dačo kecal, ale nikto ho neposlúchal. Každý bol zažratý do vlastných myšlienok. "Tak decká vystupujeme." Povedal vodič minibusu. A my sme vystúpili ako poslušné ovečky. Len čo som vystúpila, ožiarili ma svetlá fotoaparátov a mobilov. Ale ako správna hviezda som to nedala najavo. Len som sa príjemne usmievala a dala som podpisy pár fanúšikom. Potom sme vošli do budovy. Tam už boli pripravené stoly za ktorými budeme sedieť. Ja som si sadla naľavo, Itachi vedľa mňa a Kisame vedľa Itachiho. Deidei sa išiel upraviť. Síce sa niekedy (dosť často) správa ako dievča, ale ináč je super chalan...až na to že je strašne ukecaný. O chvíľku tu sedel aj on. SBSka pomaly otvárala dvere a ja som sa pripravovala na peklo. Zrazu sa rozutekali ľudia ku nám a začali pišťať. Ja, tak isto ako ostatní som mala prichystané v ruke pero a na perách hrejivý úsmev. "Takže ako sa voláš?" opýtala som sa jedného dievčaťa. "H-Hinata." Pípla. Ja som sa na ňu iba usmiala a napísala: Pre Hinatku od Sakuri :). Potom som sa na ňu znovu pozrela a podala som jej podpis kartu. Bola mi povedomá. No možno som ju videla na nejakej z našich autogramiád. Takto to pokračovalo asi 3 hodiny.
----po 3 hodinách----
"Božeee...som taká vyšťavená!" sťažovala som sa. Ostatný len prikývli na súhlas. Pozrela som sa po mojich chalanoch a zrak mi zakotvil na stôl s kartičkami kde boli napísané telefónne čísla. Vzdychla som. Kisame s Itachim budú mať zase plné postele. Tak to je vždycky. Ostatní sú unavení a oni ešte dostanú ako odmenu telefónne čísla. "No neviem ako vy...ale ja už asi pôjdem." Oznámila som. Ostatní na mňa pozreli a prikývli pretože mali plné ústa popcornu a čipsov tak nemohli hovoriť. Ja som sa len zasmiala a odišla som.
Keď som prišla domov, nastavila som si budík na pol 7, aby som sa stíhala upraviť do školy.
Potom som si umyla zuby, vyčistila tvár a zaľahla som do teplučkej postele.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama